reklama

Pár myšlienok televízoru.

Nemám televízor. Už dvadsaťpäť rokov. No a čo. Narodila som sa do strohého panelákového bytu, ale od prvej chvíle mi tam niečo nehralo. Chýbala tam hnedastá krabica, na ktorú sa po príchode z práce zíza v iných slušných domácnostiach. V tej dobe sa mi to zdalo nefér, veď všetky moje kamarátky žili vo svete kreslených kocúrov ,myší a všakovakej inej hávede. Ja som sa musela spoľahnúť na vlastnú fantáziu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)
Na jednotke vysielame správy...
Na jednotke vysielame správy... 

Rodičia iných detí ma zvykliľutovať: „To úbohé dieťa si ani tú rozprávočku nemôže pozrieť. Veď ale povedztečo je to za rodina...,“ šepkalo sa po celom paneláku. Liezlo mi to na nervy.Raz mi Dodo zo Štefáničky povedal: „Ber to tak, ty nevieš kto je to Toma Jerry, ale tvoje kamošky nevedia, čo sú to tulenie pásy*.“ Tendeň som sa veľmi potešila. Jednak preto, že ma pustil do svojej nosičskejizbice s TV prijímačom a ja som konečne, vo veku 10 rokov zhltlarozprávku Tom a Jerry. Zároveň som ale cítila, že hneď ako prídemv pondelok do školy, budem všetkých v triede masírovať, či vedia čosú to tulenie pásy. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Málokto dokáže prísť na návštevu,s vedomím že nemáte televízor alebo počítač. Keď to nemáte, návšteva sanemá o čo oprieť. Obáva sa trápneho ticha, ktoré by za iných okolnostízaniklo v hučaní onej pekelnej skrine. Pre hostiteľa to tiež nie jenajjednoduchšie. Stále sa musí hosťovi venovať. 

S nevôľou chodím na návštevy. Obvyklema usadia pred nenávidenú bedňu a pustia na mňa more zbytočnýchinformácií. Moje zľaknuté myšlienky sa v tej chvíli premenia na guličkyortuti práve rozbitého teplomera. Sedíme, sedíme a čumíme. Občas mivymenia misu s keksmi. Bavíme sa o ničom. Odchádzam odtiaľs prázdnou hlavou. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vždy keď sa niekto dozvie, ženemám televízor, zvážnie, zauvažuje a začne kvakotať o tom ako satelevízoru vyhýba. Vraj si vyberá len kvalitné programy o zvieratách, čitechnike, prípadne občas kukne správy. Nechápem, prečo sa mi ľudia taktoospravedlňujú.  

Problém je podľa mňa v tom,že ľuďom zobrali oheň. Praveký človek mal jaskyňu a v nej oheň. Niktopresne nevie ako to bolo, ale čo ak si večer okolo neho posadali,a hľadeli. Možno aj o niečom kecali. Napríklad, kto akého mamutavidel a podobne. O nejaký čas ľudí napchali do panelákov a daliim trochu rafinovanejší oheň, takzvaný televízor. 

Plamene majú čarovnú moc. Nekričiaa hrejú. Môžem si pred ne sadnúť a hojdať si v hlave myšlienky,diskutovať alebo prehrať partiu šachu. Dušou sa mi rozleje pokoj. Niekedy sidám pohár dobrého vína a hľadím. Hodinu, dve... Presne tak ako pravekýčlovek. Každý má asi ten svoj televízor. Ja mám našťastie lenjeden program – ten bez blbých reklám. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

*tulenie pásy - používajú ich skialpinisti pri výstupe na lyžiach. V minulosti sa vyrábali z tulenej kože, z čoho pochádza aj ich názov. 

Linda Hipmanová

Linda Hipmanová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  1x

L'enfant terrible... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSúkromnéPrírodaCestovanie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu